Som, kto som. A učím sa od-účať.

Vedieť, kým sme, a tým pádom aj, kým už viac nemusíme byť, alebo kým sa ani nemusíme snažiť byť, je oslobodzujúce.

Ten pocit, že mám odpovede, ktoré potrebujem, že čokoľvek budem potrebovať vyriešiť, dokážem zvládnuť, že sa nemusím snažiť vyhovieť všetkým okolo, že ma ani nemusia mať všetci radi, ten pocit je slobodný.

Musela som prestať byť svojou pôvodnou verziou, postupne začať púšťať veci, presvedčenia a prístupy, ktoré už mi neslúžili a hľadať nové, ktoré namiesto nich, tiež postupne, dokážem aplikovať. Je veľká šanca, že časť z tých nových je len dočasná a tiež ich budem potrebovať vymeniť, keď prídem na lepšie. A aj tak to stojí za to.

Učiť sa od-účať

Na tému od-účania a pre-účania (unlearning and relearning) som v poslednom období narážala opakovanie. Dokonca na to, že som ju nevyhľadávala, až nepravdepodobne často.

Keď je študent pripravený, učiteľ sa objaví – v mojom prípade prišla téma a uvedomenia spojené s potrebou neopakovať rovnaké vzorce, ktoré už mi neprinášajú bezpečie, len ma vťahujú do negatívnej špirály.

Keď nie toto, čo namiesto toho?

Keď už mi zablikalo, čo by som sa mala začať od-účať, chvíľu mi trvalo, kým som začala nachádzať odpovede, čo s tým. Mám to šťastie, že mám okolo seba múdrych ľudí, blízkych, priateľov, koučov aj nekoučov, terapeutov, supervízorov, klientov. A tak som si niektoré odpovede našla premýšľaním, niektoré v rozhovoroch s „mojimi“ ľuďmi a niektoré ku mne prišli v knihách, webinároch a kurzoch, keď som pre ne už mala miesto. Učiteľov sa objavilo mnoho 🙂

Čo s tým (u)robím?

Veľa vecí, ktoré som si predtým nedovolila… Tvorím nové veci v koučingu, v leadershipe, v koncepte angažovanosti, s ktorým pracujem. Pýtam si názor od ľudí, ktorých si vážim, aj keď mám ešte len „polotovar“. Naučila som sa nesnažiť sa o niečo, čo mi nie je vlastné a rešpektujem svoje slabé stránky. Trávim čas diskusiami, ktoré sú výživné a vťahujúce. Zmenila som svoju disciplínu z výkonovej na starostlivú, každý deň niečo urobím pre svou dušu, myseľ, aj telo a úlohy plním, keď si k nim viem vytvoriť flow. Zažívam a užívam si pocit šťastia len tak, keď si uvedomím, že nadýchnuť sa je dar. Učím sa byť viac prítomná tu a teraz. Spomalila som tempo svojich dní.

Aká je cena?

Oveľa menej sa stretávam s ľuďmi len tak. Menej času trávim telefonovaním len tak. Menej nabieham do situácií, v ktorých som sa predtým vyčerpávala. Menej vysvetľujem, argumentujem, presviedčam.

Kým budem potom?

Zatiaľ neviem presne, kým budem, keď to skončí. Možno to už ani neskončí a ja budem prichádzať na nové oblasti a témy, ktoré chcem pustiť a nahradiť… No ak už je mi dobre teraz a baví ma aj ten proces objavovania, odúčania a preúčania, čo najhoršie sa môže stať? Že budem lepšou verziu seba samej? Že vyťažím svoj potenciál na zmysluplné veci, pomoc iným a možno podporím aj zmenu niekde okolo? OK, aj malá časť z toho mi prináša pocit uspokojenia. A zvedavosť, čo príde ďalej.