Uvedomila som si, že som lenivá vymýšľať polopravdy a hovoriť ľuďom veci, o ktorých si myslím, že ich chcú počuť. Alebo také, ktoré majú vylepšiť môj obraz, ako to niekedy robíme.
Začala som hovoriť pravdu. Samozrejme, nehovorím všetko, čo mi práve napadne a niekedy popremýšľam, ako veci povedať. Ale obsah nechávam pravdivý a úplný. A niežeby ma nezaujímalo, čo si myslia ľudia v mojom okolí, no prestala som to riešiť a najmä, pripúšťať si to. Aj tak s tým nič neurobím a každý si za svoje myšlienky zodpovedáme sám…
Celkom zásadne sa mi vďaka tomuto prístupu zlepšil život a zdá sa, že aj moje vzťahy sa čistia. Možno ľudia v mojom okolí cítia, že sa teraz so mnou dá komunikovať jasnejšie. A možno ich len bavím iná ja… Samozrejme, niektorých som v tomto prevedení baviť prestala, no nateraz mi to tak vyhovuje.
Otvorenosť som zaradila medzi svoje životné hodnoty a hovorím si, že už dávno som mohla mať lepší život, ak by som sa netrápila tým, čo si myslia iní.