Očakávanie ako zaručená cesta k nespokojnosti

Každý z nás to už zažil – na niečo sa tešíme, a nakoniec sme sklamaní. Očakávať čokoľvek so sebou nesie riziko sklamania. Ak máme očakávania od iných ľudí – že niečo urobia alebo naopak, neurobia, vydávame sa do rúk dianiu, ktoré nielenže nemáme pod kontrolou, ale ešte sa aj staviame do odovzdanej pozície čakateľa na výsledok. Nie, väčšinou si to neuvedomujeme, niekedy zistíme, že sa cítime nespokojne, lebo nevieme, či a čo sa vlastne deje, aká je pravdepodobnosť, že sa dostaneme k očakávanému riešeniu. Väčšinou si doknca neuvedomíme, že sme sa stali obeťou vlastného očakávania ani vtedy, keď už je jasné, aký je výsledok. A áno, je ťažké pripustiť, že si sklamania vlastne spôsobujeme sami…

Možno táto téma na prvý pohľad nemá jasné prepojenie na slobodu, no presne v tej je riešenie (aj keď existujú aj iné možnosti). Dopriať slobodu sebe aj iným je cestou, ako sa sklamaniu z nenaplnených očakávaní vyhnúť. Ak si totiž vážim samú seba, neripustím, aby som sa zväzovala a obmedzovala očakávaniami od iných ľudí a situácií, ktoré neovplyvňujem. Doprajem si slobodu žiť podľa seba a na nové situácie, dianie, správanie ľudí okolo reagovať, keď je to aktuálne.Nemusím sa tak dopredu stresovať niečím, čo možno ani nenastane. Alebo sa tešiť na niečo,  čo možno príde v inom čase, alebo v úplne inej kvalite.

A rovnako, ak si vážim ľudí okolo seba, je fér nechať im slobodu rozhodovať sa za seba a netlačiť ich svojimi očakávaniami niekam, kde možno ani nechcú byť. Alebo možno len teraz nechcú, lebo im je dobre tam, kde sú a robia, čo robia.

Nechať slobodu sebe aj iným prináša nové skúsenosti. Jednou z nich je aj voľba tráviť čas sama so sebou, ale to už je iné zamyslenie…