Keď som sa včera rozprávala s kamarátom, ktorý je tanečník, prekvapilo ma konštatovanie, že ľudia si často neuvedomujú prednú a zadnú stranu nejakej časti tela. A že niekedy pomôže pohyb dopredu a dozadu a začnú to cítiť. To mi pripomenulo víkendovú diskusiu o kombinovaní cvikov pri tréningu, jeden ťah a druhý s opačným princípom, takže tlak. A zamyslela som sa nad univerzálnosťou tohto princípu. Že ťah a tlak aplikujeme denne.
Keď potrebujeme posunúť predmet, ktorý je príliš ťažký, aby sme ho dvíhali a sme na to práve sami, máme dve možnosti – tlačiť ho pred sebou, alebo ťahať za sebou. Po zohľadnení okolností, predmetu samotného, podložky, okolia a podobne, sa rozhodneme, akým spôsobom predmet optimálne dostaneme tam, kam chceme. Prípadne oba prístupy skombinujeme, ak sa to ukáže ako najefektívnejšie riešenie. S predmetmi to vieme.
Tak čo potrebujeme na to, aby sme túto našu prirodzenú schopnosť aplikovali viac aj pri ľuďoch? Áno, oproti predmetom sa to trochu komplikuje – ľudia majú v sebe jednu neznámu v podobe svojho vnútra. Takže sú schopní reagovať nepredvídateľne. Dokonca dokážu na naše snahy o posun reagovať odporom. No má to aj druhú stranu – na rozdiel od predmetov dokážeme spolupracovať. A je jedno, či ide o zapojenie niekoho do práce v tíme, o delegovanie časti úlohy, pridelenie samostatnej práce (kolegovi, alebo doma dieťaťu), alebo potrebujeme presvedčiť sami seba, aby sme sa pustili do plánovanej aktivity.
Aj “riadenie podriadených” je jednoduchšie, ak sa naň pozeráme ako na spoluprácu. Skúste niekoho riadiť nasilu. Je to možné, ale stojí to veľa úsilia, času a na konci väčšinou nikto nie je spokojný. Akonáhle získame spoluprácu, veci sa začnú diať. Aj v prípade, ak potrebujeme “spolupracovať” s vlastnou lenivosťou a zároveň s úlohou do ktorej sa nám práve nechce.
Pri správnom impulze spolupracujeme radi.
Keď sa nad tým zamyslíte – aké impulzy fungujú na vás?
Za seba môžem povedať, že možností je veľa a menia sa. Väčšinou chcem dosiahnuť výsledok, takže v zásade na mňa funguje princíp ťahu. No sú situácie, kedy potrebujem tlak (napríklad v podobe termínu alebo že to chcem mať jednoducho za sebou).
Kľúčové je nájdenie práve toho správneho impulzu v danej situácii a s konkrétnym človekom, aby chcel spolupracovať. Aby si predstavil, čo ho na tom celom bude tešiť (pred, počas alebo po) a či k tomu potrebuje potiahnuť alebo zatlačiť. A aj, či ten impulz má prísť zvonku, alebo si už vystačí sám. Lebo spolupráca z vlastného presvedčenia je najlepšia. Aj keď tomu presvedčeniu predchádzala diskusia, ktorá nám umožnila uvedomiť si, aký impulz práve potrebujeme.