Myslieť na seba nie je sebecké

V poslenom čase som niekoľkokrát počula od rôznych ľudí, že sú sebeckí. Áno, povedali to sami o sebe. A mňa prekvapilo, že ani o jednom z nich by som  nič také nepovedala. Tak som sa pre istotu zamyslela, či ja samu seba považujem za sebeckého človeka… a záverom bolo konštatovanie, že ani náhodou. A to v posledných niekoľkých mesiacoch venujem pomerne veľa času sebe (v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami a rokmi).

Takže som premýšľala ďalej a prišla som na to, že pre mňa je hranica sebeckosti v tom, ak svojím konaním vedome negatívne ovplyvním iných ľudí. A že kým je zameranie na seba a rozhodovanie o tom, čo urobím založené na mojich potrebách a prioritách, je úplne normálne uprednostniť seba pred inými. Vlastne si myslím, že je rozumné postarať sa v prvom rade o svoju spokojnosť a šťastie, aby sme sa potom mohli zamerať na potreby iných. Lebo len ak dokážeme “dobíjať” svoju energiu cez vlastný pocit, že sme v pohode a všetko je, ako má byť, môžeme dávať iným…